Wednesday, May 22, 2013

Atéré Pédongko Jí:supo:pé

Atéré Pédongko Jí:supopé










--Bhaskor Pe:gu

Ngok asin ara:bok alumna du:né dém
Ajjoko ansí dopé pédongko jí:su pong
Nok gompir épuk  angket apgabla lénamsém
Ajjoko kinga sudop pédongko jí:supong

Ayang agom mikpanapé ngo pédong 
jí:supong
Do:mír-ya:ri ara:dok etkup-etlabné ésardo
Nokké rémakpé “nonsensé” “idiot” goknam dém
Asin sokké motidkupé pédongko jí:supong

Ngo atérongé pédongko jí:supong
Mé:dír miksí  dínamsém amme ka:bek ma:dopé
Lukaman no ngosin aipé mé:dak pédongém
Lékop longéko jí:sula:pé émgela okolan silo no 

Monday, May 13, 2013

-Bhaigeswar Pogagké Andén Do:ying Payeg

MENSARU: LANG SITÉKÉ DO:YING.
 

Leke:lo longgíng yí:bé tolo bottané di:téko dungngai.Édé di:tédém aipé yumrangé parkomna lé:tungai.Édé si:lu:do símín-Sira,péi-péttangé ru:ru: se:re:la dungngai.Nésí-némíngé onjal jalpé jartaksula dungngai.
Édé si:ludo bottané Mensarung adorkosin dungngai.Bíkké ajon arumé kamangai. Bí atéro:ngé asé:ngo:pé dungngai.Longékolo angu sí:lulokké bottané Sumnyo adorkosin édé si:lu:ngí:do a:la dungngai.Bí édé si:lu:dokké migomru:pé mé:su:la dungngai.Sumnyo dé si:ludo angu símín péttang dunamdém bí aipé mé:dungai.Kapé ém-yemílo éddíko angu símín péttang du:yeji, bí édílosin kéno:la du:pa:maye émna mé:sudungngai.Sumnyok du:namém angu símín péttang kídaré aipé mé:mangai.Kapé ém-yem Sumnyodém appíngé pésogédungai.
Longékolo édé Sumnyodé Mensaru:dém édé si:lu:do gígonamko ka:pato.Bí Mensarudém ka:pa:la Sumnyodé bottané adutki jérítla gogato.Édém talla Mensarudé pésolok yallo dé:pakkang.Bí kép kép émna jinkang.Péso pésola Sumnytodok kéra:do:pé gíato.Sumnyodok gomugdém talla pésoki yesso lenkang.Sumnyodé lukang-"éi,Mensarung,no si: lu:so okkom mola dun?No kindang kinman,sé si:luso ngom mégela angu símíné du:lamang".Odo Mensarudé luklang-"migoma,ngokké aíké émpé sékosin kamang.Ngokké mé:namé, ngo nokké lédulo dumínna ki:rug atí rukkolo nom gerdumsuye.Oko okolo gímílo símín péttangém pa:yeji,ngo édém mago:boye."odo Sumnyodé sikag sikagla yirkang-"No oko ki:rugém rugboyen?"Odo Mensaru:dé lukang-"migoma,ame: ame:yau:né simínési:n botta bottané agerémsin gérné dung.No ngom po:lokopé du:boge:la kangkítoi.Nom géta gíla,ki:rug rugbosukinma:mílo ngom ajéng jé:langka."Odo Sumnyodé,aiye émna toríksuto.Édé longédokké bínyi aipakné ajonpé jonbosukang.
 

Longékolo yí:bé barkola géta simín magongkapé émna Mensaru:dé gíto.Odo dortané Sité adorko Mensarudé nésin-némíng dogola du:namko ka:pa:to.Bí ngapu ngamusula dukla Sumnyodém lubitoku-"migoma,dité robéng kekonté dortané Sité adorko dung."Sumnyodé aséla Sitém gampé émna gíbomto.Sumnyodé sumgabdanna lí:podok gamto.Sitédé madgolasin matpísulatomang.Sumnyodé:lang Mensarudé édémpé ki:rug rugbosula asé:ngo:pé édé si:ludo du:bosukang.Mensaru:dé lo:dípé ainé ainé adíném dopa:la ji:ngkang.Bí aíém bottapé mé:ropsukang.Longékolo Mensaru:bí Sumnyomé luto-"Migoma,ngosin larkangkubo.Bottané apta atíémsin ngo ki:rug ruglayebong.Nokké gambonamo:dé pí:mang.Ngosin géta gílídag."Odo Sumnyodé luto-"No supakpé kapé kísapé du:ji, démpéi ngok lédulo du:míntok,no bojeko mé:bo:suyok.No ngokké kísapé ki:rug ruglamang.Ngokké kísapé no larmang."Mensarudé Sumnyodok agom dém tatma:pé longékolo atékpé ki:rug rukkolo gíto.Lamtédo dortané Sité adorko ka:pal Sumnyodok kísapé sumgabla gamkíto.

Odo Sitédé bík tame:dokki léko tang émdopé sitpaklíkto.Sitroblo Mensarudé yummangéisong,taléng amo:ngésong kinsuétomang.Ta:p émdopé pitaplíkto.Mensaru:dé lí:né gené pétu appuném ka:la la:su la:mukang.Odo Sumnyodé kapikan émna dugla ka:namé Mensaru:dé.Lékoda anyingki sumrobdanna Sitédok yeru:dé kegapto.Sitédé pe:gí:r émna kínggípé jé:to.Jé:roblo Mensarudok yeru:dé ru:be:pakkang.Sitédé yeru:dém kínggípé dannamé Mensaru:dém da:p émdopé danpali:tto.Odo Mensaru:dé ngakí ngakíla dongkang.Sumnyodé okkan? Okkan? Émna dugla ka:name Mensaru:dé.Odo Sumnyodé lukang-"nom ngo popéboi lutagai,mé:bosumapé aso:pé ngok lédulo du:míntok émna.Ame:yau: dan-ge:la do:mírtok takarém karretpé mé:named mé:muré." Mensaru:dé édé longédokké Sumyodok lédulo du:míntokumang.
**********


SIBE: LANG SORMONKÉ DO:YING

Do:ying do:ying pékí do:ying.To:dí ya:mo:lo amo:sokké péi-péttang ,símín-sira,ésíng –élíngé agom ludungai émna ta:to ya:yo bulu ngolum do:yilo lubidungai.
Leke:lo bogum sí:lung émnam bottanéko si:lungko dungngai.Édé si:ludo Sibe: adoko dungngai.Si:ludok aníndo bottané agor kisané pa:tangkosin dungngai.Édé pa:tado Sormon ané-abokosin dungngai.Lo:dí:pé sormondé do:nyi amsukapé sí:ludok kérédo:pé ngésa:dungai.Édé si:ludo apí-a:ye ém dola dongaplama:pé dungngai.Odo mí:tané Jamuk amíngkosin dungngai.Sibe: dé Jamuk a:yem dola du:ye:m Sormondé kéígbo du:la Sibe:ké dopuk dongaddém dodungai.Lo:dípé binyi: édémpé dobosula du:la ajonpé jonbosukang.Binyi lo:dípé ajon jonbosula aropakné ajonpé ibosukang.


Longé kolo Sibe; bí bík ajon Sormonké mimédém dodopé émna jamuk a:ye ékké biliktoku.Jamuk a:yedém doka:la ka:namé aipé dopkang.Odo Sormon anédé mé:ngkang-"sémpiné ainé ainé apí –a:yyém dola Sibe: bí aipé unné kadupé.Apí a:yesiyéi séddíko dopodung.Bíkké asindém dopémílo ba éddíko dopé aiyéson!!ma ngo bíkké asindém dopéru:ng lagiye."Édém bí mé:la du:dom Sormon abodém gíangkupé ka:la ramné kísapé mosukang.Odo Sormon abodé tauto-"Kapila agom lumapé dun?"odo Sormon anédé lukang-"Ngo nok ajon Sibe:ké asin dém dolí:dung.Bik asindém dopa:mamílo ngok ramnamsé aikumaye.No kapéi idaggom ngom bikké asindém la:bi:pérung lagiye.

"Agom talla Sormondé ngékang.Bí mimédém aipé luyir kíto.Émdaggom tatma:pé agtíla dungkang.Me:lamdo menrasulama:la Sormondé Sibe:kélopé gikang.Sormondém ka:pa:la Sibe:dé:gom Sormonmé ríksukapé amo:do:pé gíyito.Aila gídun émna Sibe:bí Sormonmé tauto.Sormonbí é,Aila gídung émna lukutsuto.Sormondé ajondém luto-"ajona silo no ngokké okumpé gípé lagiye.Ngo nokké bina:mo:dém éddíko dotíla du:yen? Ngosin nom miboko o:lídag.Nok ajon né:ngbísin nom aipé ka:lídung émdag."Agom dém Sibe:dé talla aiye émna toríksuto.Sormondé ngok lamkuso ge:satok émna Sibe:mé lamkudo ollung kísapé bíbomtoku.Sormondé né:dok agomdém menrasulamanggom ajondém kapé ayat yad-yen émna mé:ngkang.Bí aro agom dém édí lubipéiké émna mé:ngkang odokké merasulatomang.Bégímpé lukang-"ajona,nom kapila gíbodungkun émna mé:dun?nokké binam jamukdé ngok mimédé aipé dopopé doto.Émpila bí nok asindém aipé dolí:dung émdag.

Odok légalok nom gíbodungku."Agomdém taddanna Sibe:dé lukang-"angonga,do:yidém no kapila ta:yéngo:lo lubitoman?Ngo sumgo sumgola yedak,édílai ngok asindé sumgo:do:uém oletpéké émna mé:la ngo ngok asindém bomgola yemang.Ngo ésíng ta:léngo:lo lédo.Édémpé kin-ya:mílo ngo bomya:da.Asoka,ajon ngom témpí ta:lépé gílíkpo:toiku,ngo anjon né:ngké légapé ngok asindém la:po:bikupé."Sormondé Sibe:ké agomdém aropé mé:la gíladbotoku.Sibe:dé témpído píngkunamé bégímpé ísíng ta:yépé poksa:toku odokké lukang-"Ajon no aropé ainé ajonko,no ngom aro agom lubinam légapé do:nyi-po:lo kélo kumlígdung.Noté ngokké kísapé turyarra du:langk."

Friday, April 5, 2013

DOLÍNG UYUÉM KAPILA MODON?

-Bhaigeswar Pogag

Lekelo Marug émnam tani:ko dungngai.Bíkké So:bo-Menjagém kíla kíngapla:ma:pé dungngai.Buluké mo:ngke:do bím-yang símín o:ya:né kamangai.Bí aipé mirémné tani:kai.Bím émpila  Marug mirém émna buluké mo:ngke:dok tani: kídaré ludungai.Bí bíkké So:bo-Menjeg kírongki bojeko abar-murkongém pa:dungai.Bí sé:komté kírongém asutkosin bisumangai.Bí:sin aíé kírongém dosumangai.Bí ammemsin bisumangai.Émpila bím sikep-yakep émnasin luman-lusan dungai.

Longékolo Marugbí do:lungkolopé agerko kala gídungai.Bíkké lambédo pisu-pimu:é aríng aríngpé dungai.Édé pisu pimu: arangí:dok bí atérdé gíla gípelesuto.Bí bérgo bérgola ka:name bottané Ké:né amíngko ka:pa:la:  asutko du:rasupopé émna mé:to.Aníndo asiko tí:pé émna mé:dogom pa:mang.Írgupné do:nyi do réyi réyi:né ésardo mikso migle:la yummi bí sangkang.Lélé lélépé yummy:la kédmandolo yumngaksukang.Bíkké yumngaksula do:dom bíkké ayit yalodé pékípé balla Ké:né tayédo dé:sala mari ri:la dungkang.Oddar Mibu abuko okolaipé émna gídungai.Bíkké mari ri:la kabnamdém tatpala tomi: tomi:la tatkíto.Tadnamé ké:né amí:dokké aduddé buglendung émna gíala ka:to.Ka:name aropé kampu: ti:ti:né Tangkíko kabdopé ka:to.Odo Mibu abudé gíala Pékídém tauto-“Ai, Tangkía,no kapila égíd égídla kapla dun?Nokké íngko mí:dírko dírkan?Nom ka:la tani: amo:sokké Pékí kísapé kamang .

Eg ba:dung do:lung akolo....
Angu angu pé ka:dung.No lukíka aro agomdém.”Mibu abudok agomdém talla Pékídé taukutsutoku-“No sékon?ngom ayang ka:pala taudag-je?”  “Ngo télí: ka:nam do:lu:to:pé gídung.Ngo mibuko.Supak mibu sumkolopé gídung.Nokké mari ri:namém talla gía:toKapila no kabdun lukíka.Nokké oko ngasotko dun?” émna mibudé lubisuto.Odo Tangkídé lukang-“Édé yupla do:né tani:dém ka:don?Bíkké aminé  Marugé.Bíkké So:bo-Menjegé boje:ko dung.Ngo bíkké amírdok ayit yallo.Ngo aipé kírongko dolí:la dungngai.Émpigela ngom silopé kírong sérkosin dobomang.Ngo dolí-tí:líla kabla dung.Bí murkong légapé dolí tí:língém kinsumang.”Bíkké agomdém tadge:la mibudé lukang-“No odok légapé kappé lagimang.Ngo bím do:ying appídém lubikupé odokké dolíngém domokupé. No supak bíkké amírdo gíapo:tokuka.Ngo bím dolíng uyuko mola jiginiko josak mokupé.”Mibudok agom dém talla ayit yalodé Marukké amírdo gíatoku.

Ayiddé gíatokuném Marugbí yubge:la kinsuné kísapé géroptoku.Géropla ka:namé mibu abuko bíkké ru:yido tella dung.Bí odo tauto –“mibu abu no kapé so: lenkan”émna tauto.Odo Mibudé bíkk íjí yalo gínam do:yidém kíkur bila kíbitoku. “Nokké ayit yalodé aipé kírongko dolí tí:lídung.Silo nokké ayit íjí yalodé ké:né amído dé:sala kabla dungngai.Ngo gípíla bím luyum lujola ni:yumge:la nokké amído gíamotoku.No lomdanna dolíng uyuko mola jiginiko jo:pakla yaloko goktokuka.

Démamílo nokké yallo mo:tépé gipak-ye.Dolí tí:língé aimang.Nokké yalodé kírong dolí tí:lídung.No odok légapé kírongki jo:paklangka.”Édémpé luge:la mibudé bíkké gípéko do:lu:do:pé gíto.Marugbí agomdém tatsulangkula aipé pésokang.Bí mibu:dok lukampé dolíng uyuko mola bíkké yalodém gokkaku.Édé longédokké dolíng uyyém mokang émna do:yilo dungkang.

Tuesday, March 12, 2013

GOMLABÉ LANG NGOLU



                                                 -Bhaigesor Pogag
Songoskrit  gomlab lo gomyarko dung.Édé gomyardé sémpé-
“Sahitya,sanggi:t,kola vina,
Sakshat poshu pusso:  bhi bhishan hina: .”
Lukéngdé sémpé - gomlab,ni:tom,dírbí -dírlab kama:mílo édé réngamdém símín péttanglo luyi supé ido.Mo:píso turné ngané tabu:ngé donam tí:nam,yubnam,darnam,kirug rugnam,geta gínam atíém ido.Tani:yé kapé kísa gerdoji angu símín sili: été édémí:pé gerdo.Péi péttang-símín sira égom gomlab labdo émdaggom buluké gomlabdé:lang tani: yé labnam gomlabdé angumínsudag. Tani:yé pa:p punyo,germur ger-yang,atí momur- moyang kídardém méngkinsudag.Édé mé:nam agom kídardém réngam ara:lo léngkanpé gomlabém lappérung idag.Gomlab ki réngam arado du:né aimané ager kídardém la:pak la:do.Réngam ara:lo du:né ngasod kídardém kagoj lo: manggom atí adgéng kolo alla gomlab labboné kídaré opín dok unnoti léga:pé gomlabém labdo. Édé adman gomsar do:ying,mé:tom kídardé longékolo gomlab do:pín do:yipé agerém gerdoku.Leke lunamko dung-“ Opan yoktungé tu:yi ratpí:dag, Kolomé yoksa émpéyam rat-ya:dag.”Sé gomyarsi aipéi aropakpé kabodag.Kolom ki éddíko gera doji déddíko réngam aibonam agerém okoloksinéi gerramang.Kolomki atí gomsar,do:ying-do:mo,do:déng alla réngamém  ou:tpé ré:bad boladag.Kolom ki rupkolo du:né réngamém ruwad bédangéng léngkan bodo.Gomlabé anu anupé lenné ngasodém odokké anu science lang  Technology do:ying kídardém réngam ara:lopé boma:bido.Bha:rot amosi ami: ké kéíglo du:dom gomlabé bojeko agerém gerto.Aíké Bha:rot amo:sim mé:bone adné kídaré aíké de:ksok  légapé bojeko gomsarém alla de:ksém sadin boto.Asom andulondo:gom gomsar do:ying alla bojeko Asomsok réngamém lérékpé dagrobnam agerém gerto.Abu Mohatma Gandhi bí  de:ksok tani: kídarém léko lakkopé ager gernam légapé aíké de:klok  aí aíké agomlok de:k légapé gomsar adnamém iboka.Bíkké dagrobbonma ki silo ngolu sadin Bha:rot sok sadin tani:é ésula du:la dung.
Mé:tom adné Subhadra Kumari Suwahan bí Rani  Lakshmibai  ké botta bottané gernam ager kídardém mé:tom alla  réngamém lérékpé dagrob bodopé agerém gerdungai.Bí biké mé:tomlo de:k  mé:bonam  mé:tomém bojeko atka.
“Chhamak uthi san satawan me jo talwar purani thi,
Bundele harbulo ke muh hamse suni kahani thi
Kub larhi mardani wah to Jhansi wala rani thi.”
Mising lok Po:sum  Torun Chandra Pa:me gam bísin Yumotsula du:né Mising réngamém utroppé émna bojeko gomsarém atka.Bí yumngaksuné Misingé utropnam legapé mé:tom lang ni:tomémsin modungai.
“Dakropto dakropto Mising réngama
Nok dakorém argomé bukkomdung.”
Émna Mising ara:lo mimag lekorém koryirbodungai.Mising réngamsin ainé béda:lok dakor kornamém Asomiya gomlab ki Mising ngasodém gomsar atí ém alla  dakorém korbodungai.Bíkkémpé Bikromsing yein,Birgumoni Kagyung, Sunaram Panyang kotoki,Dr. Numal Chandra Pegu,Oi: appun Ganesh Pegu,Chandra Kanta Lachan,Muhi Chandra Miri,Saru Chandra Dole:,Po:sum Surjo Sinte:,Madam Indira Miri  odokké bulu kémpiné midum kídaré Mising réngamsok légapé bojeko gomsarém alla Mising opín ko émna Bha:rot amo:so kangkinsuboto.
Facebook lo sí:sangé la:lennam tamténg "Donsiri Donbora". Yalo: Daniel Bori
Siloké sí:sang gí:sa:né kídarégom Mising réngamsok légapé gomlabém labbola Opínsim gíbadbolaye.Po:pé aíké gomlabé kasuma:la aipé ngasod kadungai.Silo Mising gomlab légapé ngasodé ka:kuma:bo.Ngolu asin díkla opínsim turbonam léga:pé gomsar,do:ying,mé:tom do:yar,do:déngém atpé lagidag.Déma:mílo Mising réngamsi mirémné opínko émna ami: tatkolo lubisulamaye.Mising réngam ara:sok aimané koyyang kídarsim gomsar atí alla naré napu:mola ye.Kapé moimang bigné kídaré angu angu rongki yonbu:sugela kangka:no:né moimangém rong bigela kapé kangímoladakji,édémí:pé gomsar ,do:ying,mé:tom atí ki Mising gomlabém labla írga bopaye.
“kémmo okolo duji,odo ruwadé kamang,
Simangé okolo duji,édé de:gdo gomlabé kamang.”(Nibanda Amrit page-85)
Mo:pí so éddí botta bottané mimagém motoji,édé mimag takamdo gomsaré bottan agerém gertung.Dopín do:ying kídarém porila ka:mílo ngolu kabegdag.Siloké longési kompiu:tar longé émdogom ngolu gomlabém mé:pakla du:lamang.Ngolu aíké dumsigém ka:su:pé mé:mílo ngolu adman gomlabém poripéi olagiye.Sim-si:ro Mising sí:sang gí:sane kídaré amiké gomlabém labla aipé aíém ainé tani:pé kangkinsulídag.Émpigela Mising agomsém ami:ké osang anépé mé:sudag.Olendanna “NA:N” émna gognam tatponé gompirdém ngolu aíém mitpansudung.
Ngolukémpé ame: yau:né opín Bodo kídaré silo Nappalok lunam agomém Bharo:tsok anu agom pé 8 sidullo a:motubong.Su buluké agomdém i:nibarsiti lo:pé píngkabo odokké Gomlab amanémté (Sahitya Academy) pa:tobong.Mising agomsém 1985 do:bo migomé adman agompé toríksutagaboi.Odokké pobuk iskullo poraidopé tolíktung.Agom kébangété kébangém ba:tíla Mising agom gomlabém  aibonam léga:pé  ru:ségém ru:tíla dung.Kéba: ba:la:ngo: opínsém ré:badbolamang.Takamé mé:ngkinsula no -ngo émma:pé agerém gerpé lagiye.Ngolukémpé iné ame:yau:né opín  sim mo:pí lolad ka:bopé émna mé:mílo gomlab ara:ngi:dokki ainé ainé gomsarém sarpé lagiye.Gomsar atí alla Opínsém ré:badbopé lagiye.Ékíma:mílo ngolu sé mo:ro:né mo:pí ara:ngíso, longékolo  ngoluké Agom gomlabé yokpak-ye.Odo Mising opínko dungngai émna do:pín potin lo:pak ka:pa:yeku.