Showing posts with label Mising Agom Kebang. Show all posts
Showing posts with label Mising Agom Kebang. Show all posts

Friday, June 15, 2012

MISING AGOMSÉ KAPÉ PU:PO-JARPOYÉN?



                             -Bhaigeswar Pogag
Mo:píso tani: opíné akonké asin mé:namdém akoné tatkinmínsunam légapé gompirlok lupo taunamém iropto.Me:lampé édémí: agomé émna si:nkopé la:to.Nappa nappalok  to:dí to:dílokké tani: opíné lugabbomna du:nam agom kídarí:dé longékolo adnam agompé idoku.Su mo:píso bojeko turné agomé dung.Édé agom kídardok akke adgabnam agompé odokké akke nappalok lunam agomí:pila dung.Akke agomém mo:si:né kamala mo:písokké yogla gídung.Agom bogyanik kídaré akkem magaptungku odokké akkem silopésin magablangkuma:pila dung.Buluké an-go:namlo  mo:píso 6000  doksin bojeya:pé turné agomé dung émna ludung..
Mising agom ségo:m turné agom ara:ngí:dok ako.Mising  agomsim aiyompé ka:si-mosi:mamílo  longékolo sé mo:písokké yokpak-ye.Édé agomdém kinné pané abí:ya:né migang kídaré yí:ngké takkí(60 decade ) dokkébo adgabbomna lé:tung.Mising agomsém adnam agomkopé inam légapé 1968 do Guwahati Mising Kébangé bottané agerko gerropto.Édé bottané agerdém Prof.Taburam Taíd, Prof.Nahendra Pa:dun, Po:sum Brigumani Kagyung odokké Guwahati mongkelok du:né kídaré asin dígdanna édé bottané agerdém geropsa:to.
Mising agom sém anu dumsíkko séglíknam légapé 18 Appril’1972 do Dísang Mukh do Mising Agom Kébangko ba:lento.Édé longédokké silopé Mising Agom Kébangé agomsok légapé agerém gertíla dung.Édé agomdém migom lottalo abí:ya:né kídaré mimag mola, Asom migomé su pubuk iskullo bitung.Édé turné agomdé 1985 dokké  silo lo:pé 27 ko takkíé ikabo odokké murko bírígémté ba:tobo.Émdaggom Mising agomsé oji:ngo:pé ila jarsu:tíla dung.Bí ané angkédokké mo:ro:pé duglenna mo:pí lolad kanggo:sumada.
Mising midum kídaré aíém Asom-Orunasol so 12 lakh ko ngaddopé dung émna lusudunggom,Mising agomsém lunné aso aso:pé kéíkpé otokla gídung.  UNESCO lok agom makumsuné ope:dok kíkampé Mising agom sém lunné 2001 dok midum kínamdo 390,583 ko odok  língkolok kímílo 0.047% o:ngko  Bhara:t amo:so Mising agom lunné dung.Émpila bulu Mising agomsim definitely endangered language émna lupé idung.Kapé émyemílo sé agomsém ko:kangé okumno bojeko luyirsumang.Asudau:ko bottasa:mílloi ané abu kídaré aying agomém lukaibomdag.Émpila silo Mising agomsé rago kéré:lo dung.
Mising agomém kétaksula agom luné ope: - Apatani,Pa:dam,Pasi  odokké Tagin kídaré bojeko aíké agomém okumno ludak.Édémpila buluké agom kídardém Vulnerable language émna ludag.Émdaggom  aíké agomém okumno:lo bojeko ludaggom  mo:ro:lo bojeko lukko kamang.Mising agomsim asin díkla lupé mé:sumílo asutko lukko dung.Asom lang Orunaso:llo Mising agom lunné lang tatkinné bojeko dung.Émdaggom siloké sí:sang gí:sa:né anu ope:é aíké agomsim lulí:suma:né:sin bojeko dung.Sémyang bottané ngasodé anguko du:lang?
Agomé lukaisula kinnam amané.Agomém anéké odagém otélíknamang.Sém lukaisula kinsunamé.Lukanko-Ame:yau:dagdo Benggoli ko: ko Mising éra:lo du:bomílo, bí éra:dok lunam agom kídardém talla tatyirsuye odokké édé agom dokki luropsa:ye.Longékolo édé éra:dok agomí:dém bík ané agompé mé:suye.Ko:aulo mé:nggabnané oktiye bojeya:dag.Émpila agom ako turmopé mé:mílo édé agomdém takamé ko:kalokkébo lukai-pokairoppé lagiye.Ékémílo édé agomdé longékolo sipak-ye.Bhara:tsok Songoskrit agomsém ngolu lukankopé la:ladag.Sé agomsém “death language”émnasin ludung.Sé agom sém lunné su kama:pé irobdung.Sémpé ka:yemílo AGOMSÉM ARJINAM OMPOTIYÉ émna lupé ido.Agomém aiyompé mosi:ma:mílo longékolo sé mo:písokké yokpak-yeku.Kapé silo-mélo ké sí:sangé Hindi,Assamese,English,Bengali ém lukai-pokaisula kindakji édémí:pé Mising agomsimgom lukai-pokaisula kinnadag.Odok légapé silo kinné panané kídaré potin atíém Mising agomnnok bojeko  la:lentung.
Mising agomsém turmonané légapé kínggípé  agerém germa:mílo longékolo sé mo:ro:né mo:pí ara:ngísok tulangkamané rébungémpé mitpak-ye.Édémpila Mising agom sim turmopéi lagiye odokké sí:sang-sí:tok kinma:pé takamé agrém gerpé lagiye.Opín ako mo:píso turra du:pé agomé turra du:pé lagiye.Oko opíndokké agom dírbí kamaji: édé opíndém tani  mo:písok tani opíné émna tomang.Édémpiné aíké agom kasumané opíné aso aso:pé mo:písokké yokla angu opínno:pé ge:sonsudag. 
Mising agomségom Gomuk Gomlam,Do:yi-do:mo atílok bojeko mirém rémné agomko.Sém ngolu mosi:sukínma:la  oji:pé mola métung.Sé agomsém pupo-jarpo mope mé:mílo kéíkké du:né kídarbém aiyompé adjunna adjarbopé lagiye.Sé bulum pí:ra:m tímola lé:mílo Mising Agomsé oji:ngo:tíla du:ye.
1. Gomlam 2. Agom komsung 3. Gomsar 4. Do:déng 5. To:dí-yamo do:ying 6. Do:yar 7. Do:suk 8. Lusar 9. Lutad 10. Mé:tom  11. Gombug lukéng 12. Senimang  kídarsokké angu angu potin atíémsin lagidag.
Abíg:-Mising agom  sok bottapakné ngasoddé ABÍG ngasoddéai.Su édé ngasodé kakuma:bo.Su Mising abígém Ruman abíg kokki  Mising agomlo kabodopé la:lentungku. 1970 do Prof.Nahendra Pa:dun Asomiya abíkki Mising agom lo kabodopé Mising abígém allenka odokké 1971 do Prof.Taburam Taíd bí Ruman abígém Mising agomlo kabodpé moyinsula la:lentungku.Sé agersém Guwahati Mising Kébang mo:té:pé mé:no:sula bottan agerko gerra lé:bitung.Sé agersok légangé Mising réngamé “Guwahati Mising Kébangém” édílo:sin mitpansumaye.
Mising agomsém ba:pi:kokki luyitpé ido émna po:sum Oi appun Gones Pe:gu bí ludagai.Bí sémpé lutagai-“1. Mising Abíksé Ka:podag 2. Mising Agomsé Popodag 3. Mising agomsé Atpodag odokké  4. Mising agomsé tatpodag.”Bík lukamí:pé Mising abiksé atpodag odokké sé abíksoki asin mé:ngkapéi alla dag.
Gomlam:-Mising agomsokkésin agomém lunané alamé dusudung.Édém ngolu “Gomlam” émna ludo.Éddíko Mising gomlamé supé lenpé lagidaji déddíko kamanggom abor bo:rnyi:ko lendubo.Édé abor-bo:rnyi:o:dém mé:tinsula Mising agomsém ré:bad bola:maye.Kinji-kin-labné kídaré ai ainé Gomlamko allenpé lagiye odok Gomlam pí:ramém atsetsula agom sém mirémbopé lagiye.Su lo:pé lenné Mising gomlamékké ngo kéígbo atkantung.
1.       Mising Gomlam-Nahendra Pa:du
2.       Luség Gomlam-Jogyesor Noro
3.       Mising Gomlam-Nobo kumar Mili
4.       Outline grammar of the Shaiyang Miri Language-J.FNeedham
5.       Miri grammar –W.Robinson

Agom Komsung:-Agom ako turpé édé agomdokké aíké  agom komsungko kasupé ido.Édé agom komsu:dokki édé agomdém írga:monado.Agom ako mirémpé agom komsung kapérung lagiye.Mising agomké abojeko Agom komsung kamanggom abor-bonyi:kopé lensa:du:bong.Émdaggom édé abor-bornyi:o:dokki agomsém iraga:bolamang.Émpila supaksin agom komsungé Mising agomno aipé pí:ramdung.Kinné pane kídaré gompir komsungém mírém bonam légapé asin díkla pí:ram attungém atsetsunamko ipé lagiye.Ékéma:mílo Mising agomsé oji:ngo:pila jarsitíla du:ye.Kéígbé supaklo:pé lenné Agom komsungékké adkantung.
1.       A dictionary of Abor-Miri language-J.H.Lorrain
2.       Adictionary of the Mising Language-T.Taíd
3.       Mising Asomiya Abhidhan-Mg.Khogen Pegu
4.       The pronouncing Mising-English-Assamese dictionary-Mg.Jitmal Dole:
5.       Mising Gompir komsung-T.Taíd

Agom Paríng :-Mo:písok appíng agom lokké aí aíké agom paríngém rí:mopé agom paríng kané potinko lagidag.Agom paríng kama:mílo agomlok aríngé rí:la:mang.Émpila Agom Paríng kané potinkosin lagido.Supakpé Mising agomno ainé agom paring kané potinko ka:pa:ma:ng.Sé:gom bottané pí:ra:mko.
Gombug lukéng :-Agom takamnokké gombug lukéng kané potinko du:pé lagido.Gombug lukéng potin dokki bojeko addagém lenné ngasodém la:pakla:dag.Odokki Gombugém bérékpé alladag.MAK ké la:lennam Gombug lukéng kané potiné:té bojemang.Sé pí:ramsém kinji:né kídaré atsetkupé lagiye.

Lusar :-Appíng agomno aí aíké lusar potiné dusudag.Mising agomnosin lusar kasupé ido.Mising agomno bojeko lusar potiné:té lenmapimang.Émdaggom édé lusar kídardém poriné aiyompé boríksuma:la , len-yartíla du:mang.Mising agomlok lenponga:rné lusardok aminém “MIRO –MIGOL” émtungai.Édém 1961 takkído Prof.Taburam Taíd bí nébí:pé du:la la:lenboka.Odokké silo lo:pé bangkí bangkí du:té:lokké lentíla dunggom atí atí ngasotki turyarra du:lama:pé idag.Supakpé “AJON” émnam lusar aborongko Jorhat Moke:lokké le-yartíla dung émna kinnadung..
Lutad :-Mo:píso agom ako turpé bojeko attarém lagidag.Édé attar kídardok ako pí:ra:mmílo agomété pí:ramdag.lukanko-Oyi:lo kapé alo pí:rammílo ngammaji édémípé agom lo:sin lutad aborko kamamílo agomété pí:ramé.Mising agomloksin lutadé lemma:pimang.Silo lo:pé Mising agomnok bojeko lutadé lenkabo.Émdaggom édé lutad kídardém bangkí bangkí ngasotki len-yarmo:lama:pé ila,  su Mising lutadé aborkosin katokumang.Lutaddé opínnok arsé.Arsi:ki kapé aíké migmoém ka:sudoji édémípé agom dírbí atí rébadbonamém lutad-lusardokki ka:suladag.Émkunamé Lutad aborko kamamílosin édé opíndokké agom pupo-jarponam légapé bottané pí:ramko.Mising agomlok lenpo:nga:rné lutaddok aminém “LUTAD” émtagai.Édé lutaddém prof.Nahendra Pa:dun bí 1979 do Sibsagor lokké la:lenka.Sokké lé:dudokkésin bojeko lutadé lenka émdaggom bangkí bangkí ngasotki turra du:la tomang.Dr.J.J.Kuli ké 1988 dok la:lenam Mising Agom Kébang dok po:lo annyi:lo lenné “Mimang” dé ngakí ngakíla, turkí-turpakla dung.Mising Lutad lusar Kídardok turma:nam légadé Mising lok adné bojeko kamang,Porinésin réla porimang odokké adílo takamém orpí:langkunam atí kídarsi.
Bangkí bangkí léga:lok potin allenam :-Mising agomsém írga:bopé imílo bojeko bangkí bangkí  lukéng kané lang do:yi-do:mo kané potinémté bojeko atpé lagiye.Do:déng,Do:yar-Do:suk,To:dí-ya:mo do:ying, Mé:tom ,Leke a:bang kídardém makumnangkula potin dumsik binam, odokké atí atí légalok potiném allenpé lagiye.Odopak édé agomdé angu opínnok agom kísapé rébadla irga:boye.
Atsonsunam potin :-Agom ako turpé édé opíndok aíké agom dírbí kasuru:pé lagidag émdaggom angu angu opínnok ainé ainé do:yi-do:moémsin kinpérunglagiye.Ékéma:mílo mo:písok aro loladdém pa:lamang.Mo:písok akonké agom dírbí dírlabém kinpé mé:mílo potiném atsupérunglagiye.Mo:písok botta bottané arí:kané potiném aíké agomlo atsonsula agomém mírém bolado.Silopé Mising agomlo astnsunam potiné bojeko kamang.Mising Kristan kídaré abor bornyiko kumli: potiném atsonsudunggom pogo potinlo ilíkpénam potiném aborkosin ka:pama:da.Mising kídaré adi: tokké aying amo:sopé tokyidokkébo Hindu yelam-kumli:ém yebomna dung émdaggom silopé Hindu lok aré kané potin aborkosin atsonsunamém ka:pa:tomang.Karbi kídaré Bhagobot-geeta lokké ila botta bottané potiném bojeko atsonsutobong.Ami:ké agomlok potiném atsonsulasin agom pí:ramém   agomém írga:bolado   
Mising agomsém turmopé émna kinji-paji:né appíngé bangkí bangkí kosakki potin atíém alladung odokké Mising agomsém  turmola lé:tung.Édé migang-mimé bulukési:n ngasodé kama:pimang.Bulu potin addunggom pa:ngkupénam arrém pa:latkumang.So ngo banyi:-ba:umkopé Mising agomlok ngasodém atkankítung-
1.Mising tani:lokké aíké tubjetsuko ko kasumanam 2.Potin koko lang la:lenné ope:  kamanam 3. Adné ope: bojeko lemma:nam 4. Mising potiném réma:nam 5.Migom binam Mising pobuk Iskul takamno poraimanam(230 Iskul ara:ngídoksin akke).Sémpiné ngasodém lula lungabla:manam ngasodé Mising agomké bojeko dung.
Mising agom sém pupo-jarponam légapé ngo do:yingékké mé:ngkítung.Éddíko arro:ji odokké éddíko mé:naméji édém poriné takamépak lu:laye.Émdaggom kéígbé atkankítung-
1.Mising Agomsém Agom kébangé TMPK lang TMMK ém goksula do:lung lang taonno  lo:nídlo longéko porainamko ipé lagidag
2.    Asom amo:sok Iskul potin komsung  takamno Mising potiném lé:namko ipé lagidag
3. District potin komsung  takamno Mising potiném rémonamko odokké odobulu potiné lusar-lutad kídarém lé:namko ipé lagidag.
4.Kolej lang I:nibarsiti takamno Mising potiném lé:namko ipé lagidag.
5.Bangke takamno Mising Agom Kéba:lok  ager okumko ila odo Ame:yau:daggom Potin komsungko ipé lagidag.
6. Iskul kolej takamno Mising agom ki Gomsiri atkí atpakko ila bulum amanko bila jaryumpé lagidag.
7.Mising lutad lusar kídardo amanko bila atkí-atpakko ipé lagidag.Édémpé imílo poriné:lang adné len-ye.
8. Agom kébangé ditak dítagém aíé atsunam (alaglok atnam) potin atkí-atpakko ipé lagidag odokké odok aiya:banné potindém tubjetla potinpé la:lenpé lagidag.Édémpiné ager tarungko la:mílo agom mé:bone kídaré asin ola agerém gerye.
9.Redio lang Ti.Bi sentarro Mising agomki atí ager tarungém imopé lagida.Dibrugor redio sentardok Mising lutaddém lo:dípé imonamko migomém ní:jémlíkpé lagidag odokké lo:nídlo léko Mising do:ying atíko porinamko imopé lagida.
10. Sim-siro Mising agomki bojeko senimangésin lendubo.Édé senimang kídardok adnam kídardém Mising abíkki admo:pé lagidag.Kapé émyemílo senimangém bojeko ka:né lendag.Mising abíkki admílo odokki abígém kangkinné  len-ye.
Sémpiné ager tarungko Agom kébangé la:mílo asutkomanggom asutko Mising agomsé ngansa:ye émna ngo mé:dag.Odok légapé takamé  asin dígla ager gerpémílopak Mising agomsém mo:píso turmola:ye odokké  angu angu agom kísapé pupo-jarpo-ye.





Friday, January 6, 2012

Anu sí:sangé Mising agom pu:po-jarpomonam légangé agerrém gerpénammé:Prof Nahendra Pa:dun

Prof Nahendra Padun arriving outside the venue at Pasighat on Donyi Polo Yelam Kebang's silver jubilee celebration. Photo:Bhaskar Pegu

Professor Nahendra Pa:dun mé gíné December 3 ,2011  Pasighat lok ba:nam Do:nyi Po:lo Yélam Kébang(DPYK) do ngolu ríksutagai.Arunachal Pradesh lok Pasighat do DPYK lokké Golgi Botté Talom Rukbo mé mé:pala  Do:nyi Po:lo yélam la:lenbokunam légalok murko bírík dínam ko loumné ager tarung ki bangka.Prof Pa:dun mé odo méngésunam mibo pé gogtagai. Odo longído ngolu bík lédulo luposunamko ika,bík ager bojeko ka:ko ayirrído.Prof Pa:dun bí Mising  tanyi agom éla dírbí lok méngésunam amiko,bím ngolu anupé kangkinsubipénam kamang.Prof Tabu Taid binnyik igurki lékopé 1972 do Dí:sangmukh,Sibsagar,Assam do Mising Agom Kébang(MAK) dém ba:lenar po:né.Bí Mising agom éla dírbí  lok bojéko pogo-potiném attak Mising gomlabém bulum lutéla.Ngolu bím íyíng angngo minutes karam kopé luposuto.Ngolu kéígbo Prof Pa:dun ki luposunamdém lenmotakku. [We met Professor Nahendra Padun on  December 3,2011 last at Pasighat in  Donyi Polo Yelam Kébang(DPYK) meet.The DPYK  celebrated its silver jubilee year commemorating revival of Donyi Polo faith by religious guru Talom Rukbo with three days programmes at Pasighat of Arunachal Pradesh.Prof Padun was invited as an honourable guest at this celebration.We had an interview with Prof Padun on the same day in between his busy schedules.Prof Padun is a highly revered person of Mising people’s language and culture,we don’t need a new introduction for him at length.Along with Prof Tabu Taid ,he went to organized the first ever Mising Agom Kébang(MAK) meet at Disangmukh,Sibsagar,Assam in 1972.He has written several articles and books on Mising language and culture.We spoke to him for  almost fifty minutes.We publish here below an excerpts from our talks with Prof Padun.]
Bhaskar Pe:gu:1972 dítag dokké Mising Agom Kébang(MAK) dém Prof Tabu Ta:íd nonyi ba:len dokké silo pé Mising agom élang gomlab ém angunamém éddiko kapé ka:beg dun?[What are the changes you see in Mising language and  literature today since the formation of Mising Agom Kebang in 1972 by you and Prof Tabu Taid ?]
Prof Nahendra Pa:dun:Agom dokké gomlabé ajjoko gísadung émdaggom bojeko gerpénam du:da.Adné-pa:né ami lokké ‘devotion’ kamang.Siloké sí:sang ko-ko:néngé Mising agom légang okoi ko gerpé émnam kamang,opín légang ang(nationalism) kamang-ngo Misi sém ipérung émnam kamana.Longko Brighumoni Kagyung,Chandra Kanta Lachon bulu sikang,kapila Misingong gídun,bulum bottamonédé ngollung ai-Bhupen Hazarika ké sido dém abako amme lendung-édémípé ngolu ‘national figure’ ko kapila lenmola:man?Nolu supak Nahendra Padun mé Agom Kébang do gídung émna kangkindung émpigel Nahendra Padun bí okkom gerdun édém kinmang.Nahendra Padun ké éddiko potiné dun émna tadmílo Mising koué sékosin lulama:yé.Mipag kokangé ngokkolo gíadag ‘research ‘ ikolo,ngolukké kamang.Sémpiné mé:lod(attitude) gébomla ngoluk agomsé éddíko mé:dagji odokíddar ko ‘(develop’) talép gímang.Ngolukké do:ying,mé:tom ajjokodaggom  adnam lendung, édébulu éddiko ‘standard’ dun édém gom mé:pípa:yé.Édémbulum kangkinpé,kinpé-lupé ngolukké regular pé lusar potin,lutad ébulu kama tomílo,sémpin agerkídísém supak ké sí:sa:né young generationé(ajjiné/anu sí:sang) gerpa:yé.Ngo aipé opanna du:daggom ,lekom salary kamala dudaggom ‘Lutad’( a newspaper) dém akkéng(6) dítag ko:pé atéronggé la:lento.Édémpiné (courage)ang pítan amié kapila gílenman?[There are lots of things to work although the language and literature has slightly developed.There is a lack of  devotion on the part of the writers.Today’s growing youths doesn’t sense to work for Mising language,there is an absence of nationalism-there is no willingness(by youths) that I’ll really work for the Misings. Few days ago ,people like Bhrigumoni Kagyung,Chandra Kanta Lachan passed away,why only Mising people came out?We were the one who  made them grew as big personalities,recently when Bhupen Hazarika died, numbers of people turned out,why can’t we make a national figure of our own in this way?Now,you know Nahendra Padun because he goes with literary body but  you are ignorance of what he has worked.No Mising youth can tell how many books has Nahendra Padun written so far.There are youths other than Mising who come to me for research but not Mising youth.Due to these attitudes the language hasn’t developed as we have expected.There are stories,poems in the language now a days  but we must also think of the standard of these writings.To identify these things,we must have regular newspapers,magazines but unfortunately we don’t have even that;these tasks should be carried out by the new generation.Although I was financially poor, sometimes even without salary,I run the ‘Lutad’ newspaper for six years alone.Whyn't persons with this sort of courage come forward?]
Bhaskar Pe:gu:Mising agomsém 1986 do:bo class appi (four) do:pé  porila:dopé lenmoto  odokké supak lo:pé bottapé gerlanammém(major step) ka:begmang MAK lokkém.Ngoluk agomlok porinam medium pé mangar gom subject akko péi post-graduate level do:pé porila do:pé pagmane? Kekonpésin pobuk lok porainé kídarém ager murko (remuneration) binam élang Mising potin(textbook) pa:pé  ngasod nam ka:begdag.[The Mising language was introduced back in 1986 upto class four but we haven’t observed any major step on the part of MAK from that onwards.Can’t we make our language at least a subject to study upto post-graduate level if not as medium of instruction?On the other side,there are problems of remunerations among appointed Mising language teachers as well as availability of  Mising textbooks.]
Prof Nahendra Padun:Sé:sin ilíma:nam kokki pak idak.Po:pé ké lunamídémpé idag.Agom Kébang lok du:né kídaré ainé kungke légangé rotker mínsuma:pé, intellectual depthness ka:mapé kéba doi du:pé lagimang abu,nébíng pé.Bulu kinmílomín gísabolayen,ngoluk gerdo lédu dokké gerténgí do tolopesin mang-bolopesin mang dupakkang.Addung do:ying-do:mo,gomsar,mé:tomém;ngolu odo dítagdo potiném lenmoyé émna ‘scheme’ko la:pa:yé.Class Kíníd(Seven) lo:pé lenmonam agomém po:pé bo rutungngai , émpigel silo pé lenmolato mang.Agom Kébangé seminar,workshop atí ko ba:la aiyo:pé lenmopénamé.Migomé(government) lumadapébong ngolu potiném lenna (ready) dumopénamé.Ngolu agí lenna dagmomílomín migomém jé:la yen.Yampo migomé torík sumílo, po:tin dé ka:mapé ngolu íngkodém iyen?Class Kíníd do:pé du:mílo poraila:né ko:sin lagidag.Ngoluk Mising porainé takamdém Mising dungko:lo bido, émpige:la kapidagné  dítag ako-annyi ko igela ‘‘general (émmum)post’’ lo:pé la:son sudakku.Class poraima:pé dugpagdakku,responsibility émnamdé kamang.Ngolu dekko lutag émpigel ‘’follow-up” mang.[This happens because of lack of enthusiasm.It is just like what was said earlier.The people in the Agom Kébang should not scuffle for chairs;without intellectual depthness one shouldn’t be in the Kébang’s seats of president and secretary.If they are intellect,only then there would be a step forward;it remained stagnant at the same point after we left.There are writings of stories-tales,essays,poems;we must take up a scheme that we’ll make it appear in a particular year.It was chalked out to introduced upto class seven but it didn’t happened till to-day.The literary association should vibrantly organize seminar,workshop etc. to let things appear.Before government asked for textbooks,we should make it ready.If  we get prepared ourselves beforehand ,only then we can shout to the government.If the government agrees tomorrow,what can we do without the books?If there is upto class seven,we need able teachers too.All Mising(language) teachers are appointed in Mising inhabited areas,but what actually happened is that after working for one-two years they convert into general posts.Without teaching classes,they run away;there is nothing called ‘responsibility’.We have said several times but there is no follow-up.]
Bhaskar Pe:gu:Ka:yemílo silo-mélo ngoluk Mising Tani agom sém luné ka:mapé ibomdung.Odokkésin lujar-néta lujar lo du:né ami élang ommangé lumang.Ngolu íngkom ilayen ngasodsém  bulum motumnam légangé?[It is observed that our Mising Tani language speakers is decreasing now a days.Furthermore,the children and men of the cities -towns dwellers doesn’t speak the language.What can we contemplate to discourage these problems?]
Prof Nahendra Pa:dun:Tani agomo:so kéígbomdung émnam mang,sé mo:pí sok dek agoméi ngasod a:dung.Sé:sin ngoluk agíké opín aipé mé:ma:la.Ngolu Boro kídísémpé kapil ilaman?1983-84 do Boro agom mimag mododém Pronoy Mushahary bí Judge’s Field,Guwahati do kébang kolo Bangla agompé luka.Bulu Boro agomongém silo kolokké luyé émndanna pesuka.Silo kolokké ngolu Mising agomsém  ludanpé émnamko ka:mana.1971 do TSJ Sun bí ngo ‘refer’ la Tani agom lok ‘research’ ika,Milang agomdém bojé ko lunné kamang, émpigel bulu simosin mang,ammem sin kinmomang,supak lo:pé turra dung.Odogíng silo America lok researcher é la:len dung, Milang dé ‘endangered’ né agomé émna lendung.Ngolu rígsu douwém éddíko Misingpé luka mínsudan?Asomiya agomém mé:nyip lagimang, émpidaggom ngoluk agom sok do:ying ko kíkol gí:do do agíké agomém lupénammé.Ngoluk tanyié rígsuyémíl agíké agomémsin lumang,mipagdémsin kabodo:pé lumang.Agíké agomém agíé moke: sudung.’’Ngolu Misingo:pé lulai’’ émna orípé mé:su pé nammé. [It is not that only the Tani languages are decreasing,there are several languages  ailing in this  world.This is also because we have no affection towards our community.Why can’t we do like the Bodos?In 1983-84,during  the times of Bodo language movement in a meeting at Judges’ Field,Guwahati, Pronoy Mushahary spoke in Bangla language.They took oath to speak only in Bodo language from that day onwards.We don’t have such thing  that we’ll speak the Mising language from today onwards.In 1971,TSJ Sun did his research on Tani language to whom I referred to.There are not many speakers of Milang language but neither they let it to die down nor they let it others to know,it is alive hitherto.From these,the American researchers have found that Milang is an endangered language today.How much do we speak Mising language when we meet?We shouldn’t dislike Assamese language but even then when we go on talking on our language we should speak in our own.When our people meet,our people doesn’t speak own tongue;neither they speak correct non-Mising language.We are killing our own language.We must deeply ponder ourselves,”Let’s speak only Mising language”.]
Bhaskar Pe:gu:Édé Sir silo-mélo ludung kuje Tani agom sém “common lingua franca’’ pé ipé lagidag.Tani agomkídarsém supak angudanpé North Assam branch émmapé Tani language ope: émna sium-síro agom lok kinjo-kinlapné amme ludungku.Odokkésin Australia lok James Cook University lok researcher Mark Post bí Tani agom takam sém Eastern éla Western branch émna topansudung.Supak, Tani agom lok luték la ngoluk Mising éla Adi agomé akamodag émna degéi kindung.Sém sable, ngolu Tani agom lok lingua franca ko lenmolamayene lédupédaggom? Adi élang Misingé lékopé ager germílo agom  sém mirém rémmo dokké pu:po-jarpo molaye émna no mé:dagne?[Sir,it is said ,now a days, that Tani languages should have a “common lingua franca” .The Tani languages have been recognized as Tani Language instead of North Assam branch by linguistic experts now a days.It is also seen that Mark Post,a James Cook University researcher of Australia have classified the Tani languages into Eastern and Western branches.Now,in reference to Tani languages,many  knows Mising and Adi languages are same.Counting this,can’t we make out a lingua franca of Tani languages in the future?Do you think that if the Mising and Adi languages work together,we can lead to greater development and growth of the language?]
Prof Nahendra Pa:dun:TSJ Sun bí ‘’Proto Tani Language’’(Po:pé kapé idagaji takam Tani agomsé;original form of all Tani languages) kinnam légangé agerém gerka.Sun(San) bí édém ikol gídolo Tabu Taid ké idumsunam maka dokké ngokké adnamém poka.1971 do:bo ngolu Tani agom kídar takamsé Abotani ope:yé émna luka,Tani agomé émna luka;supak démíng Tani agom émtakku,Post bísin Galo agomlok ager gerka.Supak éddíné tanyi appídém gomli dok lékoné agomko (common lingua franca) émnamdéi lumurdag,agomdé lusar sunané ko mín.Lingua franca déi séarrok émnamko.Supak no Pasighat sop gítak,Adi yé lunamém no tatkinda,bí sin Mising lunamém tadkinda. Olo Galo amiko rígsumílo, édémípé no tatkinda, éddéi bo lingua franca dé,agom tatkinka mínsunamdé. Origin vocabulary lékkoda,local variation dé du:dag.”Apin dotobon?”émmílo, édém Galo é ‘Asin’ émdo,Misingé ‘Apin’ émdag…akam né agomídém;Minyong(Adi)é Milo émyé,Misingé Milbo émyé;”Mumbur” dé néríng gompirdé, édém abír,miyum,mímbír,miyéng émna angu angu pé ludak gompir akodém.Minyong(Adi) ‘gítuai’ émyé, démíng Pagro (Mising)é ‘gíka’,Sa:yang(Mising)ésin ‘gítuai’.Roing to Adi éla Mishmié édémpé tatkinka mínsudop ludak.Nagamese dé lingua franca pé lennamdéi sémpé-bulukké(Naga) akonké mimat agom lédulo,do:lu akam(mili) mang ,édé po:pé Padmanath Gohain Baruah buluk longé kídardo kinné-kinmané dírdo:pé Asomiya agompé ludagai,lédupé aso aso pé Nagamese pé ikangku. Supaksin Nagamese é Nagaland olok assembly  agomé,takamdé English tatkinnammang. Gohain Baruah bí high school porainé ai olo,supaksin Kohima lo agom kébang(literary body) ko dag.Ngoluk Tani agomkídar-Adi,Galo,Mising,Nyishi,Tagin,Apatani-takamsé Naga kídar démyam lékoyadag.[TSJ Sun worked to get to know the ‘’Proto Tani Language’’(original form of all Tani languages).While working towards it,Sun took help from Tabu Taid as well as read works of mine.Back in 1971 itself, we said that Tani languages are from Abotani family,that the language is called  Tani language.Now,the same is recognized as Tani language.Post also worked on Galo language.Now,given  the numbers of languages/dialects (in Tani language) as well as calling a common lingua franca is misnomer.Lingua franca is an specific one.Now,you came here to Pasighat,you understand when an Adi speaks,he also understand what a Mising says.There you meet a Galo,similarly you can understand it,this is what exactly the lingua franca is,understanding each other languages.The origin vocabulary is similar,local variation exists.Utter ”Had your meal?”,the Galos says Asin,the Misings calls it Apin for the same word ‘meal’;Minyong(Adi) says Milo,Mising says Milbo for male/husband;Mumbur is the generic of abir,miyum,mímbír,miyéng where it is variedly used for same word meaning for girl/wife/female.Minyong(Adi) says ‘gítuai’,Pagro(Mising) says ‘gíka’ for the same term ‘went’;Sayang(Mising) too says ‘gítuai’.In Roing ,the Adis and the Mishmis too make conversation in understandable way.Nagamese creole developed as lingua franca in this way:There is no similarities in languages among the Naga tribes,one tribe's language is not same as the other;during the days of Padmanath Gohain Baruah ,both literates and illiterates used to interact in broken Assamese language,later gradually it became Nagamese creole.Still now,Nagamese is a language(creole) in the Nagaland assembly because the whole doesn’t understand English.Gohain Baruah was a high school teacher over there,there still exists a literary body at Kohima.All the Tani languages-Adi,Mising,Galo,Tagin,Nyishi,Apatani-have better similarities then the Nagas.]

                Adi éla Misingé lékopé germíl aí aí éi(automatically) agomsé gísayé.Édém imanamdé mín bottan agomén.Édémpé ipé émna dekko ika:la dung.[If Adis and Misings work together,the language will automatically move forward.It is not executed,this is the big word.It has been tried several times for doing that.]
Atkan Agom:Gogamukh lok Deepraj Pegu,Matmora lok Prithiraj Doley,Jonai lok Matiram Kutum dokké Panigaon lok Sodananda Doley mé bottapé ngo aséngém bidung sém gerlen nam légangé.[N.B.I am immensely thankful to Deepraj Pegu of Gogamukh,Prithiraj Doley of Matmora,Matiram Kutum of Jonai and Sodananda Doley of Panigaon for assisting me  materializing this work.]